Komunikácia medzi lekárom a pacientom je jednou z najdôležitejších častí klinickej praxe a zároveň jednou z najviac nepochopených. Poskytovatelia v rôznych oblastiach – od pohotovosti až po chirurgiu– zápasia s hľadaním najlepších spôsobov, ako efektívne komunikovať s pacientmi.
To vysvetľuje, prečo väčšina lekárskych fakúlt pridali do učebného plánu komunikačné zručnosti. Študenti a absolventi medicíny sú vďaka osvojeniu si techník lepšie pripravení na poskytnutie kvalitnej starostlivosti a vytváranie dlhodobých vzťahov.
Na zlepšenie komunikácie je dôležité, aby aj lekári v praxi, či už ide o skúseného alergológa z Bratislavy, či chirurga z Martina, dodržiavali osvedčené postupy.
Jednoduchý jazyk
V rozhovoroch medzi lekármi sa pravidelne používajú klinické termíny. Keď sa však tieto výrazy používajú v komunikácii s pacientmi, môžu ľahko viesť k zmätku a dezinterpretácii. Vezmite si napr. ischémiu. Keby nejaký hoci aj ospevovaný internista z Bratislavy použil toto slovo, pacientovi moc nenapovie. Ďalším príkladom je slovíčko metastatické. Zistilo sa, že mu rozumie len 6% pacientov. Nahradením lekárskeho žargónu jednoduchším jazykom je možné lepšie informovať o diagnóze, podrobnostiach liečby a pacienti si budú aj lepšie pamätať čo zlepší adherenciu k liečbe a vedie k lepším výsledkom.
Priamosť
Keď sa pacientom oznamujú negatívne správy, je prirodzené, že chcete zmierniť dopad. Lekári môžu na tento účel použiť eufemizmy. S tým však treba byť opatrní, aby to nebolo zavádzajúce. Možno si tak plne neuvedomujú význam choroby, či naliehavú potrebu liečby.
Povzbudzujúce otázky
Otázky sú prirodzenou súčasťou každej návštevy lekára, či už ide o výsledky vyšetrenia, alebo plán liečby. Lekár by mal vytvoriť pokojné prostredie, kde sú pacienti povzbudzovaní klásť otázky. Vďaka otvorenejšiemu dialógu pacienti získajú odpovede, ktoré potrebujú, a prevezmú väčšiu kontrolu nad ich rozhodnutiami. Lekárov tak vnímajú ako starostlivejších a zaujímajúcich sa o ich potreby.
Empatia
Návštevy lekára môžu pacientov znepokojiť. Buď vyjadria obavy priamo, alebo sa stretávame s neverbálnymi výrazmi, napr. reč tela. Je dôležité, aby lekári uznali tieto pocity a boli empatickí. Treba aktívne počúvať ich obavy a vžiť sa do ich situácie. Pomôže to zmierniť starosti a zlepšiť celkovú spokojnosť.
