Väčšina z nás chodila v škole na obedy, či už chutné alebo pre niektorých ako z väznice.
Veľa z nás si to pamätá. Dlhé nekonečné rady netrpezlivých žiakov, kuchárky so sieťkami na hlave a zmes na tanieri, čo sa tvári ako jedlo. Pravdaže česť výnimkám. Niektoré jedlá nám chutili a ostatné sme sa len tvárili, že jeme aby na nás vychovávateľky nekričali.
Jedáleň sa väčšinou skladala z mnohých štvorcových stolov a pri každom boli štyri komfortné jedálenské stoličky. Najlepšie miesta boli pri populárnych deťoch a najhoršie bolo keď bolo v skupinke päť kamarátov a ten jeden musel sedieť sám.
Dnes sa v školách nič nezmenilo ale mnohí z nás už obedujú v práci či doma a užívajú si vlastne spravené jedlo. Jedálenské stoličky a vkusné jedálenské stoly si už navrhujeme samy a tými kuchárkami so sieťkami sme my ale často krát v pyžame.
Jedálne postupne vymieňame za reštaurácie
Čo sa týka práce veľa sa od školských čias nezmenilo. Na dlhé rady sme si ale zvykli, pri stole je často viac osôb a už nás nikto nenúti jesť čo nechceme. Pravdaže často je to jedlo chutnejšie. Alebo sme si len my vytvorili nové návyky a zeleninu jeme už aj samotnú.
Každý má na jedálne inú spomienku ale všetci sa zhodneme v tom, že to bolo niečo na čo treba spomínať. Či už to bude sviečková, guláš, prívarok alebo jedna z tých polievok, ktorú aj tak nikto nikdy nejedol okrem pár výnimiek.
Naše obedy dnes tvoria hlavne naše výtvory a to už záleží od schopností kuchára aký bude ten obed či večera. Zväčša aj tak zostaneme pri starej známej praženici.
